SlovenskýEnglish

Kultúra

Obyčaje a zvyky

Celý kalendárny rok je pre našu obec výnimočný tým, že je popretkávaný obyčajmi a zvyklosťami, ktoré sú úzko späté s cirkevnými sviatkami a obradmi. Tieto krásne zvyky a obyčaje sa tradujú v našej obci, hoci v okolitých obciach sa už nezachovali. V zime sú najkrajšími sviatkami Vianoce. Mladí chlapci si pred sviatkami pripravia betlehemskú hru -koleda je zložená z dvoch anjelov oblečených v bielej dlhej košeli a v rukách držia vyrezávaný betlehem a na hlave majú čapice /čakov/, z troch pastierov, ktorí v rukách držia pastierske palice so zvoncami, jedného starca KUBA /dido/, jedného žida a čerta.

Dido žid majú oblečené kožuchy, na hlavách baranice a v rukách majú palice /bakule/ a kožuchy sú opásané opaskom so zvoncami, ktorých zvuk dotvára krásnu a neopakovateľnú atmosféru oznamujúci ľuďom ich príchod z domu do domu. Hovorené slovo pastierov, dida a žida čo sa stalo v meste Betlehem prepletené s prekrásnymi spievanými koledami. Ktoré sú skvostom pre byzanský obrad východných cirkvi. Ľudia koledníkom za koledu obdarujú ovocím, koláčmi, orechmi, alebo pohárikom slivovice a prispievajú peniazmi, ktoré potom koledníci dávajú pre cirkev.

Posledné roky sa naši obyvatelia na Silvestra krátko po polnoci schádzajú pri Kultúrnom dome, kde je pripravené varené víno, pálenka a ohňostroj na príchod Nového roka. Všetci zúčastnení si zavinčujú navzájom všetko dobré do nového roka a potom spoločne spievajú koledy. Po novom roku v polovici januára tradične sa usporiadúva Rusínsky ples, kde sa zabávajú mladí a tí skôr narodení. Na veľkú noc je ďalšia veľmi zaujímavá tradícia, rozšírená po všetkých obciach s gréckokatolíckym a pravoslávnym vierovyznaním, svätenie pokrmov po obrade vzkriesenie Ježiša Krista, konaného skoro ráno.

Ľudia ich prinesú v košíkoch do chrámu, nachádzajú v nich pokrmy ako šunka, klobása, syr, varené vajíčka, maslo. soľ, cvikla, chren a dve národné jedlá rusínov a to tzv. "hrudka" a pascha". Hrudka je vyrobená z vajec a sladkého mlieka. Pascha je to druh pečeného koláča z kysnutého cesta a slúži k ostatným pokrmom. Košík je ozdobený nádhernými kraslicami a prikrytý krásnou výšivkou. Na Veľkonočný pondelok nastáva tradičná oblievačka dievčat. Niektoré z nich sú obliate aj vedrom vody, ale všetko v rámci zábavy a dobrej nálady.

Vo veľkonočný utorok oblievačku opätujú dievčatá chlapcom. Na 1. Mája slobodným dievčatám chlapci stavajú máje z mladej briezky. Na Ondreja 30. novembra sa dodnes zachovala tradícia schovávania bránok po celej dedine. Tento kolobeh zvykov a obyčajov sa v našej obci opakuje už od nepamäti.

FOLKLÓRNA SKUPINA ZÁRUBA

Mužská FS ZÁRUBA vznikla v roku 1986 podľa hory Záruba. V roku 1993 bola rozšírená  mužská folklórna skupina  o ženy,  čím bol navýšený počet členov na 30. FS sa stála v rusínskej kultúre národnou inštitúciou. Vznikla ako amatérska folklórna skupina zo spontánnej túžby po zveľaďovaní bohatých tradícií rusínskeho umenia. Do svojho erbu si zapísala krásne poslanie spracovať , majstrovsky interpretovať v javiskovej forme najkrajšie klenoty rusínskeho folklóru pre najširšie vrstvy spoločnosti, má  svojich stálych obdivovateľov na regionálnych festivaloch v Medzilaborciach, Svidníku, Dubovej, Uliči, Ubľi, Mikovej, Ruskej Porube, Závade, Kamjonke, Snine, Pezinku a Modrej.

V roku 1989 sa stála laureátom celoslovenskej súťaže folklórnych skupín v speve rusínskych piesni. Sólisti skupiny Guba Peter a Belej Michal sú viacnásobní účastníci „MAKOVICKEJ  STRUNY“  v Bardejove.  V roku 1991 im bola vydaná  kazeta pod názvom
„U ŇAGOVI  JASNO“, ktorá svojimi pesničkami si získala veľkú popularitu.

Od okamihu, keď FS Záruba po prvý raz prekročila hranice Slovenská zapísala sa do sŕdc tisícov divákov, ako vyslanec rusínskej kultúry a spôsobu života, ktorá rozdávala radosť a upevňovala vedomie mierového spolunažívania rusínskych národov v Poľsku
v dedinke Dzindranova a Michajlov, bývalej Juhoslávií v Ruskom Kerestúre, Ďurkove, v Maďarsku – Komloške, na Ukrajine
v Zakarpatskej oblasti Žovkve, Mukačeve, Mostare, Tarnopoľa a  iných. Predstavila sa divákom s typickou rusínskou svadbou, vianočnými rusínskymi koledami a krásnymi rusínskymi piesňami, čo vytvorili naši predkovia.

Odkiaľ FS Záruba pochádza?

Členovia súboru pochádzajú z malebnej dedinky  Ňagov, ktorá  sa nachádza v okrese Medzilaborce. Mierne členitý povrch chotára s hlbokými dolinami a strmými svahmi tvoria plyšové vrstvy, ktorých zloženie je: pieskovec, zlepenec, ilovec, štvrtohorné svahové hliny, štrky a piesky. Z východnej strany údolia Ňagova sa nachádza  vrchol Záruba. Žijú tu ľudia skromní, pracovití a hlavne milujúci spev svojich predkov, milujúci všetko krásne, čo je späté s národnými tradíciami a kultúrou regiónu v ktorom žijú.