Prvá písomná zmienka o obci sa spomína v roku 1557. Od stredoveku patrila obec k humenskému panstvu Drugethovcov, neskôr zemepánom rodiny zemanov Szirmayovcov, Oroszovcov a Soósovcov. Obec mala názov Nyago, ktoré pochádza z rumunského slova a znamená "nič". Podľa historika Dongo Gyárfás Géza mohli obec ešte pred rusínmi založiť Rumuni, ktorých v 14. storočí Ľudovít Veľký vyhnal z krajiny. Počas prvého ščítania ľudu v roku 1787 mala obec 62 domov a 396 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice.
Ňagov má jednu z najstarších kultúrnych pamiatok v laboreckom regióne, renesančný zvon z prvej polovice 17. storočia. Zvon bol zachránený po požiari dreveného kostola. Približne v r. 1793 bol dokončený dnešný murovaný chrám, ktorý je zasvätený "Zosnutiu presvätej Bohorodičky", predtým bol zasvätený Sv. Archanjelovi Michalovi, o čom svedčí aj namistna ikona starého ikonostasu pochádzajúca z roku 1831 od maliara Michala Mankoviča. Ikonostas sa toho času nachádza v reštaurátorskej dielni akad. rešt. Márií Bernáthovej v Stupave. Tak ako aj okolité obce, tak aj naša obec bola v minulosti skúšaná udalosťami európskych dejín. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR vypukla epidémia cholery.
Vznikom veľkej hospodárskej krízy v 1. polovici 30-tých rokov mnoho našich obyvateľov odišlo za prácou do Belgická, Kanady a Spojených štátov Amerických. V 2. polovici 30-tých rokov naši obyvatelia postavili školskú budovu, ktorá stojí dodnes. V roku 1993 bola zrušená. Budova dnes plní charakter denného stacionáru a domu smútku,zároveň sa v nej nachádza aj Kaplnka. Počas 2. svetovej vojny si naši obyvatelia vytrpeli najviac. Nemeckí fašisti ich nútili kopať zákopy a dávali im aj potraviny. Mnoho našich mladých mužov odišlo na východný front a pripojilo sa k vojskám 1. Československého armádneho zboru.
To najkrajšie - svoje životy položili traja mladí chlapci pri oslobodzovaní mesta Liptovský Mikuláš. Boli to Roháč Ivan, Sečko Ivan, Lukačik Michal. Ďalší deviati mladí sa zúčastnili zahraničného odboja, kde bojovali po boku 1. Československého armádneho zboru a ukrajinského frontu počas oslobodzovania na Ukrajine, Poľsku a niektorí z nich sa dostali až do Českej republiky. Naša obec bola oslobodená 29.10.1944. V čase veľkej neúrody roku 1947, ktorá postihla našu obec ale aj celé Slovensko a z dôvodu nastáva migrácia obyvateľstva za obilím do južných okresov juhovýchodného Slovenska do okresov Michaloviec a Trebišova a niektorí naši odchádzali aj na Ukrajinu.
Dnes je život v našej dedine pokojný, bojujeme s veľkou nezamestnanosťou a nedostatkom finančných prostriedkov. Každodenné problémy a starosti nás trápia tak, ako aj súčasné malé obce na severovýchodnom Slovensku.
